Bibi – nie každý koniec má happy end
Pátek, 11. prosinec 2009
Je to síce vymyslené, ale moja vlastná tvorba. : )
Je chladný november. Prší a fúka silný vietor. Pod strom vidieť malú bielu kôpku, ztiahnutú do klbôčka. Bola to fenka, kríženec yorkshira a maltezáčika. Akurát rodila. Ľudia okolo prechádzali, no niekto si nič nevšímal. Nevšímal si to? Alebo len nechcel vidieť skutočnosť, že je tam pes a treba mu pomôcť. Narodili sa 3 šteniatka. Prišla chladná noc. Fenka bola usilovná, nemala už dostatok síl, ale o šteniatka sa starala ako vzorná matka. Boli tam pod strom dlho, pár týždňov. Predsa sa niekto zľutoval a priniesol fenke jesť a čerstvú vodu. Niektorí ľudia protestovali, že nechcú tu mať túlavé psy ani mačky. No našiel sa vždy niekto, čo niečo dobrého pod zub prihodil.
V paneláku ľuďom dochádzali nervy, a keďže jeden z nich vlastnil zbraň, tak nič netušiacu fenku odstrelil. Chcel aj šteňatá, ale tie nikde nenašiel, tak sa pobral domov. Fenka tam ostala ležať, na druhý deň ju odniesla „odchytovka“. Keďže tam premávali autá plnou rýchlosťou a šteniatka neboli až také rýchle, tak 2 z nich zrazilo auto. Jedno ostalo. Pobralo sa preč. Dobre urobilo, ináč by aj ono zomrelo rukou človeka alebo zrazením auta. Túlalo sa a túlalo. Ľudí prosilo kňučaním a jedlo, o nový domov. Nikto si ho nevšímal a tak to išlo pár týždňov. Zjedlo čo našlo pohodené, pilo vodu z mláky. Vnútri sa mu hmýrilo, čo komu urobil, že ho nikto nemá rád. Možno, to bolo to, že sa narodilo. Malo v tú noc zomrieť a netrpelo by tak. Bolo to čím ďalej horšie, bol december, noci chladnejšie padal sneh. Bez síl sa schúlilo do klbka a ostalo ležať v snehu. Cítilo, že ešte chvíľka a poberie sa do psieho neba. Vtom sa k nemu nahla stará pani a niečo si popod nos zahundrala. Natiahla ruku k nemu a pritúlila si ho do náručia. Šteniatko necítilo ani strach ani útechu ani radosť. Babka si ho zobrala do bytu.
Obložila ho teplou dekou. Ani sama nevedela, či šteniatko je živé, mŕtve alebo polomŕtve. Ráno šteniatko otvorilo oči a troška sa pozbieralo. Babka mu dala teplé mliečko a čerstvú konzervu, ktorú ráno stihla kúpiť v obchode. : ) Rozhodla sa, že ostane pri nej nastálo. Dala jej meno Bibi. Bibinka sa hneď naučila poslušnosť a dávala babke lásku a radosť. Boli radi, že majú jeden druhého. No ako ten krásny sen prišiel, hneď sa aj rozplynul. Babka ochorela, mala arytmiu srdca a musela ísť do nemocnice. Mala jednu požiadavku, aby sa jej postarali o Bibi. Ale kto by sa staral? No nikto! Bola opäť vyhodená na ulicu. A zase začali dni hladu a zimy. Bolo síce po zime ale noci ostali chladné. Babka to neprežila a zomrela. Bibinka bola odchytená a odvezená do útulku. Tam sa zabanovala a aj ona išla za babkou do nebíčka. Nie každý koniec konči happy endom. Píšem to preto, lebo ľudia zatvárajú oči pred realitou a nechcú nič vidieť. Dúfam, že takýchto prípadov je málo a nepostihne ich takýto osud. Psy sú stvorenia, ktoré dajú za vás aj svoj život, dá ho za vás aj niekto iní?
Přidáno: 60 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 159