Materstvo očami sučky

Vedela som, že to opäť príde. Už dlhšie som cítila ako sa vo mne hýbu a prežívala som slastný pocit blížiaceho sa materstva. Nie ako prvý krát, keď som nemala ani potuchy čo sa to so mnou deje (a myslím že ani moja panička) a preto som bola veľmi nervózna.

Kňučala som od pôrodných bolestí a zdesene pozerala na mokré klbká ktoré zo mňa každú chvíľku vypadávali. Vlastne som ani nevedela čo s tým. Tak som poslúchla inštinkt ktorý mi diktoval olizovať ich a uložiť niekde do tepla. A potom ma premkol pocit obrovskej zodpovednosti za životy tých bezbranných tvorčekov a preto som ich odmietala opustiť čo len na chvíľku. Násilím ma vyťahovali z búdky a vodili vyvenčiť. No len čo som si spravila svoje, čo najrýchlejšie som uháňala späť k svojim malým, nádherne voňajúcim potomkom. Bola som presvedčená že im bezo mňa hrozí obrovské nebezpečenstvo. Nechcela som ani vyjsť najesť sa a tak ma museli kŕmiť z ruky priamo pri kojení. Aby som si od malých aspoň na chvíľku oddýchla, museli ma lákať von na rôzne dobroty.

Teraz som už skúsená matka. " No čo maličký, si hladný? Ták, takto si ťa posuniem, no vidíš aký si šikovný. Len papkaj aby si bol veľký." Kde som to prestala? Aha, úžasný pocit keď viete že sa môžete opäť venovať svojim deťom. Že vám váš pán zabezpečí tie najlepšie podmienky. Deň pred pôrodom som si skontrolovala pripravenú pôrodničku a trošku som si ju poupravovala podľa seba.(panička ma karhala, že som v noci hrabala a ona nemohla spať.)V deň pôrodu som ako obyčajne vyšla von aby som sa vyvenčila. No ísť na dlhšiu prechádzku som odmietla, veď čo ak by som domov nedošla včas? Moja pani mala so mnou pochopenie a keď videla že sedím na chodníku a ignorujem jej vzďaľujúcu sa postavu, vrátila sa so mnou domov. Jesť mi už nechutilo, každú chvíľu som si bola skontrolovať pôrodničku či je všetko pripravené a samozrejme strážila som si aj paničku, aby mi bola ak bude treba k dispozícií. Viem totiž, že sa môžem na ňu spoľahnúť. Najlepšie sa mi rodí v noci. To sme hore len mi dve a nič nás neruší. Rodím už ľahko a v tichosti a svoje mláďatká si viem postrčiť tak, aby našli tú najrýchlejšiu cestu k mliečku. Idem sa poslušne vyvenčiť a i keď sa ponáhľam domov, nie som už taká nervózna a ani nekňučím ako kedysi. Naďalej sa nechávam rozmaznávať a kŕmiť z ruky, lebo nerada opúšťam moje mäkkučké a teplúčke mláďatká. S nasledujúcimi dňami si už doprajem trošku kľudu mimo nich. Viem, že onedlho príde čas keď otvoria očká a trasľavými nôžkami sa budú snažiť robiť prvé krôčky. Potom sa začnú spolu hrať a čoskoro nadobudnú istotu a obratnosť. Svoje schopnosti si vyskúšajú útočením na moje uši a chvost a ja sa rada pridám k ich hrám. Keď začnú papkať zo svojich misiek a čoraz častejšie sa vydávať na prieskumné cesty, blíži sa chvíľa rozlúčenia. Nesmútim. Vidím, že sú pripravení na vstup do svojej novej rodiny, kde ich čakajú nádherné nové dobrodružstvá pod láskavou ochranou ich pánov. Som hrdá na to, že svojim deťom môžem dať tú najlepšiu kavaliersku výchovu a tie budú ďalej šíriť dobré meno nášmu kráľovskému plemenu.

Přidáno: 55 bodů