Nečakaný darček :)
Úterý, 29. září 2009
Aj keď tento príbeh je len vymyslený je to moja vlastná tvorba :)
Jedného dňa sme sa vybrali na našu chatu. Zobrali sme zo sebou aj Astu. Je to fenka zlatého retrievera. Keď sme prechádzali cez lúku tak Asta samozrejme bola pustená. Neobávali sme sa, že odbehne lebo stále keď ju zavoláme tak príde. Neskôr sme už prechádzali okolo chatiek a Astu sme si museli pripnúť na vodidlo. Kde sa vzal tu sa vzal zrazu sa vyrútil z lesa veľký slovenský čuvač. Báli sme sa o Astu, lebo k nej zavítal ako prvý. Hneď po ňom sa vyrútil chlap a povedal, že je to jeho pes pripol si psa a povedal, že s tým sa ešte nestretol, aby jeho pes nezaútočil. Stále keď sa s nejakým iným psom stretol strhla sa bitka. Tak sme sa rozlúčili a šli sme svojou cestou.
Išli sme ešte pár minút a potom sme konečne dorazili. Pozdravili sme sa so starými rodičmi. Ku večeru sme išli ešte na salaš, len tak si troška posedieť. Asta išla s nami. Vybrali sme si miesto vonku. Astu som mala síce na vodidle, ale bolo na zemi. Pekne ležala tak som nemala strach že ujde. Asi po 15 minútach Asta zdvihla hlavu, postavila sa a rozutekala sa do lesa. Volali sme na ňu ale ona nič išla si svojím smerom. To sa nám ešte nestalo. Povedala som, že sa pôjdem pozrieť či niekde nebude len tu poblízku. Po pár minútach som sa vrátila ale sama.
Kedže sa už stmievalo tak sme sa neodvážili ísť do lesa. Astu sme ešte dlho volali. Nakoniec sme sa vrátili na chatu. Bolo niečo pre polnocou a zrazu som začula niečo ... ani neviem hrmotanie ako keby sa niekto obšmietal okolo chaty. Neprestávalo to tak som pobudila ostatných. Otvorili sme dvere a nás sa vrhla naša Asta. Od toho šťastia, že ju znovu vidíme, tak som ju nemohla ani pokarhať. Bola celá zaprášená, tak zostala spať v chodbe. Potom som už hneď zaspala a vedela som, že môj domáci miláčik je v poriadku. O dva dni sme sa vrátili domov.
Potom sme naďalej Astu púšťali bez vodidla ale dávali sme na ňu lepší pozor. : ) Ale to nie je zďaleka koniec môjho príbehu. Po pár týždňoch sme spozorovali na Aste zmeny. Zmeny v správaní. Začala si všetko brať do svojho pelíška. To predtým nerobila. Bolo leto tak Astu by bolo treba aj zaočkovať. Tak že pôjdeme za veterinárom a pod jedným sa ho aj spýtame. Predtým, ešte Astu pozeral, či je v poriadku. No v tom povedal slová, ktoré nás veľmi zaskočili. Téda blahoželáme ti. Páničkovia budú mať radosť. V tom som sa naňho nechápavo pozrela a spýtala sa, že o čom to hovorí. On nám povedal, že naša Asta bude mať o pár týždňov maličké šteniatka. Nechápali sme tomu Asta mala 6 rokov a ešte predtým nikdy nemala šteniatka. Chceli sme ju dať pripustiť ale ona hrozne zúrila na iných psov, no proste nechcela skúšali sme to pár rokov a potom sme to vzdali. Ešte sme sa ho spýtali, že asi ako dlho už ich má v brušku. : )
Prišli sme domov a nakoniec som zistila v kalendári, že Astin „ frajer“ je ten slovenský čuvač. To za ním vtedy musela odbehnúť. No tak sme čakali a tých pár týždňov sme boli ako na ihlách, lebo veterinár povedal, že to môže byť rizikový pôrod, keď nikdy predtým nemala maličké. A je to tu. 14.august: 02:25. Ááá je tu jedno, druhé, tretie ... áá počkajte štvrté : ) .. išlo to bez komplikácií. Boli biele ako sneh a maličké ako kinder vajíčko : ) .. šteniatka rástli do krásy. : ) tešili sme sa z nich ale najviac sme boli šťastní z toho, že Asta to prežila, že sa jej nič nestalo. : )
Přidal uživatel "kathrinca" - přidáno 73 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 181