Od pani k pani
Středa, 1. prosinec 2010
Keď sa narodia šteniatka, každý ich chce. No keď je to už starší psík, domov si len ťažko nájde. V tomto príbehu popíšem život s pohľadu psíka, ktorý si dlho hľadal dobrú rodinu.
Narodil som sa ako malý pudlík v jednej chovnej stanici. Mal som 3 bračekov a 4 sestričky. No a keď prišiel čas, aby som už mohol ísť k inej rodine, zobrala ma vysoká pani. No keď som prišiel pravdepodobne k nim domov, zavreli ma do krabice.
Ešteže mala otvori aby som sa neudusil. Zrazu ma vybralo malé dievčatko. Videl som krásny veľký stromček ozdobený do ružova, malú izbičku a ešte jedného muža. Zrejme to bol ocko toho dievčatka ktoré radostne vyskočilo a ja som spadol na zem.
Potom som prečkal až do chvíle, kým si sadli za veľký stôl a donášali tie voňavé jedlá ktoré tak dobre voňali. No ja som dostal iba kosti a kožu z mäsa. Dievčatko si ma zobralo do postele a tak pevne ma držalo, že som nemohol ani skočiť z postele. Ráno som sa potreboval vyvenčiť, no to dievča ešte spalo. A tak ma zobral ten pán. 5 minút a už chcel ísť do práce. Vôbec som tomu nechápal...
Za 2 týždne, po prázdninách išlo dievčatko do škôlky. Ja som bol doma a keď sa vrátili, mali čo upratovať. Vyhrešili ma a začali hľadať nového majiteľa. No nik ma nechcel. Začal som horšie vidieť. Skončil som v útulku. Slepota sa začala zväčšovať... Po pár týždňoch si ma zobrala pani, ktorá mala taký malý útulok pre zvieratká z nejakou chorobou. U nej som do konca života žil a som nešťastný že si to veľa psíkov prežilo :(
Přidáno: 34 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 87
-
=(
05.12.2010 11:24:55