Osud?-báseň
Pátek, 11. prosinec 2009
Volal si dieťa-no žiadna odpoveď.
Hľadal ho-a zbadal tu hrôzu hneď.
Krv!Krv!Tú všade cítil len,
po jeho synovi zľahla zem.
Prekliaty pes!zožral mu dieťa!
zreval otec zo slzou v oku,
a hlboko vrazil svoj mstiaci meč
do psieho chrbtu.
Verný pes chudák na boku leží,
v očiach pražiadna ľútosť.
Naopak pes nárek:
akoby prosil milosť!
Prebudil nárek psí,
zo sna i dieťa spiace.
Jeho plač priniesol radosť,
poznanie oslobodzujúce.
Synáčik poblíž za múrom,
čo ušiel očiam princovým,
zobudil sa,zdvihol ručičku,
k mohutným rukám otcovým.
Zatiaľ čo synček bez úhony
láskou princa sa teší,
opodiaľ v krvi vlk leží!
Aj mrtvy všetkých desí.
Pochopil otec jeho čo sa stalo,
aká je pravda jediná a pravá:
Verný pes chránil synčeka,
keď ho šla zožrať šelma dravá.
Přidáno: 25 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 258