Pes – verný priateľ človeka
Pondělí, 16. listopad 2009
Najhoršie, je to, keď dobrému a starostlivému majiteľovi ochorie, alebo zomrie psík. Ja som doteraz nevedela aké je to stratiť tak dobrého psíka. Naša Astinka prestala papať už koncom augusta. Nevenovali sme tomu nejakú pozornosť, bolo to normálne, niekedy v lete nepapala aj 2-3 dni, lebo jej nechutilo z tej horúčavy. Ale ona nepapala už skoro týždeň. Nenechali sme to len tak a v sobotu sme už cestovali za veterinárom.
Ešte predtým stihla Asta prejsť po parádnom blate. Myslela si, že keď sa zašpiní, tak nepôjde. (A nech mi nikto nehovorí, že psy nemajú rozum : )) Ale jasné, že sme išli. Cesta trvala 20 minút, a sme tu. Čakali sme asi takú polhodinku a išli sme dnu. Teplota - normálna. Váha - podváha. Zlatý retriever vážil 22,8kg. : ( Pán doktor jej dal troška tekutín a glukózy cez infúziu. Boli sme tam 3 hodiny. Únavné, ale vyplatilo sa, keď sme prišli domov tak mala už veselšie očká a bola viac aktívna. Ale čo? Iba na 2 dni. Veterinár nám odporučil, aby sme chodili každý deň. To nebolo možné, obidvaja páničkovia majú prácu, a deti chodia do školy. Tak nám predpísal nejaké tabletky. Ešte sme tam prišli, ale len cez víkend. Infúzia nebola to správne riešenie. Veterinár navrhol ultrazvuk a cez ultrazvuk zistil že má rakovinu. Po celom tele mala porozťahované metastázy. Slzy, slzy, slzy, vedeli sme, že je koniec. Navrhol nám operáciu. Ale nakoniec sme sa rozhodli, že nie. A to len z jedného dôvodu, rakovina sa nedá nikdy 100% odstrániť, a na operáciu by musela ísť zase po niekoľkých mesiacoch. Trápila by sa, samé operácie. Áno, niekto povie mali ste to skúsiť možno by prežila. Možno? Operácia 10 000,- a viac, 8-ročná fenka zlatého retrievera, ktorá nikdy nemala šteniatka. Boli tam otázniky a nie jeden, ale veľa. Mali sme ju radi, nikdy na ňu nezabudneme, lebo pre každého majiteľa, je jeho pes ten najlepší, najvernejší, proste vidí v ňom niečo čo na cudzích psoch nie. Ale nakoniec, sme sa rozhodli jej trápenie ukončiť injekciou.
Počula som pravdivý názor, (z hafíkov) dobre že sme nešli na operáciu, lebo by to nepomohlo, rakovina by sa vrátila. A psík by umrel v kŕčoch a bolestiach. A tak odišla bez bolesti, a v pokoji. Plakali sme, nepopierame. Ale bolo to dobré pre ňu, dobré pre nás. Aj to kŕmenie nasilu, ktoré potom po niekoľkých minútach vyvrátila, určite nebolo pre ňu dobré. A preto všetci, ktorý máte alebo ste mali psíkov a umreli vám, tak ma určite chápete. A preto ten žiaľ, a to prázdno, čo po nej ostalo sme museli nejako vyplniť. To 2 mesačné prázdno. A to novým psíkom. Síce po psíka si ideme 13.decembra, čo je dlháá doba, bude to nový člen našej rodiny, nový maznáčik, ale na predošlú Astinku NIKDY nezabudneme. A preto doteraz obdivujem ľudí bez psa, ja by som nemohla. : )
Přidáno 80 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 167