Prvé dni malej bielej guľky

Ona sa pozerala na mňa ja na ňu. Rozbehla som sa k nej ako malé 7 ročné dievčatko. Obýmala som ju a nechcela som sa jej pustiť. Prvé čo mamina urobila vzala ju do vane, vykúpať. Vyliezla krásna ešte viac snehobiela. Spoločne sme ju vysušili a keďže bola taká maličká a nevedela kde je, nevedela, že je to jej nový domov, rodičia mi ju dovolili nechať dnu, presnejšie v mojej izbičke. Spala pri mojej posteli a ja som celú noc nemohla oko zažmúriť. Stále som ju kontrolovala a pozerala sa na ňu. No, potom od toho šťastia som niekedy ráno zaspala. Ráno, bolo pekné a zasnežené, aj keď bola zima, ale mne to vôbec nevadilo. Naraňajkovala som sa, a moja gulička dostala papať tiež.

Potom sa celá rodinka zišla a trebalo dať guličke meno. Hmýrili sa mená ako Rita, Bona, .. no nakoniec som zobrala psí kalendár a nejako sme sa zhodli na mene Asta. : ) Potom sme sa dlho vonku šantili a hrali. Rodičia jej nakúpili loptičky, pískacie kura a kostičky. Ešte niekoľko dní potom, mi rodičia dovolili spať s Astou. No, potom Astinka si musela zvyknúť na život vonku. Išlo jej to super aj keď prvé dni boli ťažké a plné zavýjania. Ale zvykla si nato, že ráno zase pôjde von. A potom sme ju už vôbec nezatvárali a tomu je aj dnes. Či je ráno, ale noc Asta je stále pustená.

Ako rástla, prišli aj nové povely: Sadni, ľahni, k nohe, popros, ku mne. Základy, ktoré každý psík musí ovládať. No, neprišli len nové povely ale aj rozkúsané rohožky, topánky, a iné veci, ktoré museli putovať do koša. : ) No, Asta bola veľmi múdra a rozumná, veľmi rýchlo si zvykla čo môže a čo nie. Bola, plná života a tie šibalské oči, neveštili nič dobrého. : ) A toto je už aj zároveň koniec môjho a zároveň Astinho príbehu a prvých dní, ktoré sme spolu zažili. : )

Přidal uživatel "kathrinca" - přidáno 50 bodů