Rozhodnutie
Čtvrtek, 1. duben 2010
Mali sme zlatú retrieverku Astu, na ktorú spomíname a vždy budeme spomínať len v dobrom. Bola veľmi chorá a nedalo sa jej už pomôcť. Tak sme ju museli dať utratiť. Už bolo po tom, a tie prázdne dni, keď prídete domov a vás nikto neprivíta s takou láskou, ktorá vám hneď prinesie dobrú náladu. To sa nedalo. A zašla som na internet inzeráty – predám psa. Pozerali sme celá rodinka, že akého si kúpime. Nápady boli: zlatý retriever, rhodesian ridgeback, nemecká doga, anglický mastif ... proste niečo také väčšie : ) potom sme to dali na 2 plemená = doga a mastif.
Vyspali sme sa na to a ráno mamku napadol doberman. Všetci sme vygúlili oči že čo? Doberman?! To nepripadalo do úvahy, ale ako to do nej nepripadalo tak tak sme o nej začali aj uvažovať. Keď sme to povedali našim známym tak sa nás každý spýtal, že či chceme aby nás „zožral“. Po pár dňoch to bolo definitívne. Na internet a hľadám. Práve pridaný inzerát predám šteniatka dobermana. Bol to jediný inzerát ktorý ma zaujal. Najmä preto, že to boli čistokrvné šteniatka a rodičia boli krásni a najmä papierový. Čo som si hneď aj overila: psa v chov. stanici na Slovensku kde som našla aj majiteľa a fenku v maďarskej chov. stanici, všetko sedelo. Psík je bez PP, lebo rodičia nie sú uchovnení. Ukázala som ich mamke, a už sme volali. Zavolali sme ako prvý a rezervácia padla na čierneho psíka. Samozrejme na počkanie nám ochotný majiteľ poslal viac fotiek a podľa toho sme si vybrali. Bol najťažší ešte s jedným. Tak sme sa dohodli na zelenej stužke. Bol rezervovaný a mohli sme sa o mesiac a pár týždňov tešiť na nový prírastok. Tých pár týždňov sa mi zdalo nekonečných, ale ako som chodila do školy tak mi to aj celkom rýchlo prešlo.
A je to tu 12.december, ráno sme už vstali o 5:30. Mne to vôbec nevadilo a vstala som až prekvapivo rýchlo. A ideme na druhý koniec Slovenska. Cesta bola nekonečná, počúvala som mp3 a rozmýšľala nad tým že ako to bude keď ho budem mať. 8 rokov som nemala vlastné šteniatko ale zase zase ho budem mať. Malého dobermana, pravdu? nevidela som nikdy. Veľkého to áno, ale také malé 2 mesačné tak to nie. : ) Prišli sme privítali nás a na rukách mali nášho „veľkého“ krásavca. Zobrala som ho na ruky. Bol taký maličký a vystrašený. Tak aj so psíkom sme sa pobrali dnu, trošku sme si oddýchli a pokecali pri kávičke. Tak a zase dlhá cesta pred nami. A ešte som zabudla spomenúť že malý prcek sa volá NIO. Nio bol celú cestu spokojný, spinkal a dali sme si aj 3 prestávky kde sa vycikal. Prišli sme domov. Privítal sa s bratom, ktorý ostal doma. Okúpali sme ho a išiel spať ku mne. No uvidíme čo z neho vyrastie, lebo teraz je ako anjelik ale keď si to tu obkuká tak určite sa z neho vykľuje poriadny diablik. : )
Ja som sa poistila poriadnymi železnými nervami, najmä na tie všetky roztrhané veci a mláčky : ) ale ja som toho názoru keď niečo chceš tak sa aj staraj. Zatiaľ všetko o prvom a veľmi dlhom dni. : )
Přidáno: 80 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 140