Skoro som sa utopil

Pekné slnečné aprílové ráno.Slniečko síce svietilo ale bolo len okolo osem stupňov.Nebolo tak teplo ako teraz.Vybrali sme sa na moju obľúbenú prechádzku na Opaťák - prírodné kúpalisko Opatovice nad Labem.Vyskočím tam z auta a celý ten veľký priestor pri vode,na lúke na poly je hneď môj.Je ma všade.Som rýchly ako guľový blesk.Prejdem popri poly,vydurím pár zajacov.Trocha ich ponaháňam ,aby sa udržiavali v kondičke a ja tiež.Prejdeme na krásnu lúku,kde sa hráme vždy s loptičkou.Tenisák si len tak lieta,ja za ním.Skáče do výšky,ja skáčem tiež.Prejdeme tak celú lúku.Začínam sa zahrievať,panička je už spotená...Počkáme si na kámošku Bessy - moja milovaná,vtedy ešte jediná kámoška Flat Coated Retríver.V ten deň ale neprišla.Tak sme sa pobrali cez druhú,ešte väčšiu lúku smerom k vode.Keď kráčame touto lúkou - teda panička,tak mi hádže aport loptu na šnúrke.A to pekne ďaleko,aby som sa dobre vybehal.Poviem vám,na konci lúky si už teda stúpam na jazyk,hi hi hi.Ale viem,že je tam veľká voda,dosť pre každého,tak sa tam napijem.Tak si tam tak konečne dobehnem,a tam?Čo myslíte?No kačky.Veľa kačiek.Ja malé prďo zvedavé som sa rozhodol ísť ich oňuchať a zoznamovať sa,he...Skraja asi tri metre som do vody vpálil,akoby som sa vo vode narodil.Potom som zrazu necítil dno ,ale ako som tak "utekal " v tej vode ďalej,voda ma akosi nadnášala a zrazu počujem ako paňka kričí: plávaj,plávaj,šikovný,fešák a tak všelijako podobne...Ale tie potvory kačky,ja plávam za nimi a oni plávu preč.Vždy sa držali tak jeden meter pred mojím čumákom.Mršky...provokovali...vedeli ,že nemám šancu ich chytiť.A tu zrazu zase panička: Boro otoč sa,plávaj naspäť...spátky...ku mne...Tak som sa obzrel ,a bola nejaká maličká.Hmhmhm,hovorím si,čo sa scvrkla?No nič ,chcel som zistiť,čo sa jej stalo...Tak si plávam,plávam...Zrazu zisťujem,že panička rastie...Čo to?Čo sa to vlastne deje?Chcem sa postaviť a zrazu,hups...pod labkami nič,vôbec nič necítim...Chytá ma strach...Potom panika...Čapem tými svojimi labkami ... to som asi päť metrov od brehu.Ale strach ma premohol.Vytreštil som oči na paničku a panička na mňa a úplne som sa prestal hýbať.Začal som klesať hlbšie a hlbšie.Už som mal hlavu pod vodou len koniec čumáku mi trčal,keď mi prebleslo...nadýchni sa ,potom už nebude čo...

Zrazu ma niečo škublo na krku a prudko som začal stúpať.Vyletel som skoro celý nad hladinu vody,a koho nevidím...prskajúc...Moja milá panička...Visím jej z ruky ako malé mača.Musel to byť prča pohľad.Ako sme vyplávali a nakoniec vyliezli na breh,tak som čumel.Z paničky cícerkom tiekla voda.Z bundy čurila,v topánkach čvachtala.Ale nepustila ma ešte chvílu,a stískala a stískala ma a ja som nevedel,čo sa vlastne deje.Stále len dookola opakovala,ty môj malý blbeček,prečo si prestal plávať?Veď si sa mi skoro utopil...To si na mňa vôbec nemyslel,že by mi tu bolo bez teba smutno?Pripla si ma a v ten deň ma viac na voľno nepustila.

Ono to malo ešte dohru,nie takú dramatickú...ale ...panička keď videla,že sa topím,tak neváhala a vbehla a poplávala si pre mňa.V bunde,v teniskách.V bunde mobil,klúče od auta.Vonku zima,rybári okolo ,všetci čumeli,nikto nepomohol len tá moja panička...Drkotajúc zubami -teda nie mojimi,sme utekali do auta a rýchlo domov.

Sedačka v aute sa sušila tri dni...Mobil nešiel týždeň...Ale panička neochorela ...a ja strach z vody nemám!Ešte šťastie,vraví paňka,že mi psíci nerozumieme slovám napríklad topiť sa.A zase paňka vie,že keby stresovala a mala ustráchaný hlas,asi by som sa inak choval a možná by som sa aj vody bál.

Přidáno: 80 bodů