Stratená Asta

Středa, 18. listopad 2009

Asta je predchodkyna Nera a Rokyho,ktorých máme teraz a tiež nebola vtedy sama ,boli tiež dve a obe fenky,druhá sa volala Rita,žial už obe nás opustili pred pár rokmi,ale umreli na starobu.Ale ja chcem napísať príbeh o Aste,ked ešte žila, stojí to za to.Bolo to vtedy veľmi smutné obdobie,ked jedného dna zmizla z dvora akokeby sa zem pod nou zľahla.Nikdy pred tým neušla a ako sa jej to podarilo dodnes nevieme.

 

To bolo plaču a zufalstva,ked sme ju všade kde sa len dalo hľadali a jej nebolo a stále sme dufali,že sa vráti.To boli bezsenné noci prestané pri okne.Prešli nejaké dni,prešiel mesiac a stále nič.A čo sme si za tuto dlhu dobu užili stresu a strachu o nu.Až jedného dna mi taká nie celkom blizska suseda povedala,že videla jedného psa ako vletel pod auto na hlavnej ceste a že ho držia v nedalekom hostinci.Tak hned som tam utekala,ale tam už nebola vraj aj z tade im ušla a bola zranená i ked oni ju trochu ošetrili. A nakoniec som sa od jednej predavačky v potravinách dozvedela,že ona vbehla tam do obchodu a z tade ju odviedol jeden chlap a vraj si ju aj vzal domov a popisala mi ho ako vyzeral a kde robi.Robil totiž na bývalom roľníckom družstve traktoristu.Utekala som zase tam najrychlejšie ako sa dalo.A veru ale sa oplatilo.Ale to čo som tam videla to bol des.

 

Boli tam asi štyri psie budy tam vzadu na konci družstva zbité len tak hocijako a boli dosť malé.V každej tej bude bolo niekolko psov ,myslim v jednej hádam aj pať psov sa tiesnilo a v jednej z nich bola aj moja stratená Asta,mala zlomenu nožku,ale kedže sa o nu nik nestaral tak sa jej aj zle zrastla.To bolo radosti že sa konečne našla a potom ešte tie starosti kým sme ju dali do poriadku,ale to boli také radostné starosti z lásky.Ešte som chcela povedať že medzi tým kým sa našla ,mne sa niekde v diali zdalo že ju niekde počujem štekať. Manžel ma ukľudnoval,že to není ona a mala som vtedy predsa pravdu ,že to bola ona a bola tam na tom družstve z kade som ten štekot stále počula.Vtedy ked sa stratila mala asi tri roky a zomrela ked mala dvanásť rokov.Ale zomrela ako som už povedala na starobu a myslím že mala u nás doma šťastný život. A mimochodom, manžel ju priniesol domov ako šteniatko z práce ,kde pracoval,lebo ju niekto vyhodil na ulicu a potulovala sa tam okolo jeho pracoviska.A to je celý ten príbeh.

 

Přidáno 60 bodů

autor článku: Majka.

Počet přečtení tohoto článku: 588

Zpět na výpis

  • Majko

    20.01.2010 00:14:17

    napsal(a):

    příběh Astičky je dojemný, je dobře, že se vaše cesty střetly a že mohla prožít kvalitní život ve společnosti milujících páníčků. Každý pejsek takové štěstí nemá. A takových lidí, kteří by hodně pro zvíře obětovali, taky moc není. M.Z.

  • -- bez nadpisu --

    20.11.2009 11:56:34

    HOBÝČEK A BONÍČEK napsal(a):

    MILÁ MAJKO,
    po po přečtení vašeho příběhu mám oči plné slz.
    vím o čem píšete náš Hobík je z utulku a vykazuje známky špatného zacházení,všeho se leká a bojí.
    několikrát i utekl,znám ty strašné minuty čekání,přijde,nepřijde?uv idíme ho ještě živého,nebo mrtvého nebo nikdy?
    a celou tu dobu co na něj čekáme / naštěstí vždy jen nekolik hodin/slyším v hlavě jeho štěkání.
    máte muj obdiv a přeji.štastné a radostné chvíle s mazlíčkami.
    Martina od Hobíčka a Boníčka.;-D :-)

Celkem záznamů: 2
|< << >> >|


Píšeme jinde



Vyhledávání
    Uživatel není přihlášen
    Nový profil psa

    Zaregistruj se a poděl se o zkušenosti se svým pejskem.


    Reklamní systém AdMarket Inzerujte na Hafici.cz a na spřízněných portálech. Máme pro vás milióny reálných uživatelů. Chci vědět víc!