Už budem posluchať
Sobota, 13. březen 2010
Keď som bol ešte ucho,v lete,boli sme s paničkou na Opaťáku-to je taká vodná plocha neďaleko Hradca Králové.Behali sme s paničkou,loptičkovali,aj som si poplávala tak.Fajn prechádzka ako vždy.Rozhodol som sa vyskúšať paničku,koľko toho si k nej možem dovoliť...A keď sa rozhodla precvičiť moju poslušnosť,a zavolala na mňa:KU MNE !,mal som strááááááááášne veľa práce s plávaním s kačičkami,naháňaním svojho chvosta na brehu,vyberaním skaliek spod vody a tak.
No a zrazu pozerám,paničky nikde.Juj ale som sa zľakol!Bál som saže zostanem sám!Kto mi dá granulky?Kto ma pochváli?Kto ma bude učiť?Tak som saza ňou rozbehol...A prebehol som okolo nej ako sa mi skryla...Zrazu cítim niečo v papuľke...Brrrr...čo to je?Nechutí mi to.V tom počujem:Boro,čo ma nevidíš?A zrazu-jéžiši,čo ti je?Ukáž?A začala mi utierať papuľku.A pokračuje:kde máš zub?No šli sme hneď k veterinárovi,myslela si ,že mi vypadol mliečny zúbok.Ale kdeže,ja som predsa frajer...Vyrazil som si trvalý!Ešteže sa nesmejem často,a keď,tak to nie je veľmi vidieť.Fešák som aj bez neho.Ale odvtedy viem,že počúvať treba.Ľudia predsa len vedia lepšie,č o,kedy,kde a ako robiť,aby sa nič nestalo.A tak štekám na psích kamarátov:POČUVAJTE SVOJICH PáNIČKOV,oplatí sa to...
Přidáno: 34 bodů
Počet přečtení tohoto článku: 261