• Profil mazlíčka

24. březen 2009 00:00:00

Dnes som bola s Dadkou na porade. Už oficiálne pracujem aj u nej, dnes som spoznala všetkých nových kolegov a aj šéfstvo. Budem zodpovedná za canisterapiu.
Na mojej prvej porade som sedela Dadke na kolenách a pozorne počúvala o čom sa rozprávajú. Neskôr som prebehla na kolená našej kolegyni, pretože treba udržiavať dobré vzťahy.
Dadka nám potom napísala služby a šli sme domov. O večeričku sa nám obom postaral Milanko, takže teraz máme aj s Dadkou plné pupiny. Zajtra cestujeme na služobnú cestu s Milankom do Košíc. Dobrú, Havíci.

19. březen 2009 00:00:00

Hafte Hafíci. Mám sa ja teraz unaveno. Začala som hárať a tak som "otravovníček" ako mi hovorí Dadka. Neviem obsedieť, stále by som iba po vonku behala a čítala smsky. Preto vytrvalo a vyčítavo kňučím. Viem aj hádzať profesionálne vyčítavé oči, tak ich teda na našich hádžem. Moc to nepomáha...
Ham ham mi chutí, potrebujem teraz veľa síl, pretože v poslednej dobe nechodím iba k Milankovi do robôtky, ale aj k Dadke. Ona tam máva také skupinky ľudí a tak im poskytujem kvalifikovanú canis terapiu.Inač všetko po starom.

15. březen 2009 00:00:00

No, jarná údržba je to, čo som si myslela, že je. Kupkanie, česanie, strihanie...To čo som usilovne priberala na váhe, Dadka za pol hodinu ostrihala. Taká som bola hrdá, že už som veľký a tučný pes...No nič.
Ale Dadka si to asi všimla tiež, pretože dnes ma veľa prikrmovala šunčičkou a mäsinkom. Milankova mamina totiž dnes oslavovala narodeniny. Tak som jej pomáhala oslavovať čo mi pupina stačila.
Idem teraz spinuškať, také oslavovanie je namáhavé...

12. březen 2009 00:00:00

Dnes sme boli doma s Dadkou celý deň. Taká dovolenka mi padla celkom dobre. Žula som sa s Tinušou, spinuškala som...skrátka oddych.
Poobede sa na mňa Dadka zadívala a povedala, že cez víkend mi spraví jarnú údržbu. Neviem čo to je, ale zaváňalo to kupkaním, česaním a bohvie čím ešte...Tak som stiahla chvostík, aby vedela, čo si o tom myslím.

10. březen 2009 00:00:00

Hafici, som unavená. Okrem toho, že som mala poriadnu večeričku ham ham, som dnes celý deň poctivo strážila Milankvých nových kolegov. Už sú tam asi mesiac a odkedy tam sú, som stále u nich. Ale neležkám im na kolenách, ako pri ostatných jeho kolegoch, ale ležím na stoličke tak, aby som ich dobre videla a dávam na nich pozor. Je to ťažk robota, viete. Kontrolujem, kedy a kam odbiehajú, čo robia ham ham, s kým sa rozprávajú...
Takže dnes som musela Tinuši vysvetliť, že sa hrať nebudem, pretože som unavená z práce. Ona to nechápe, je to ešte decko. Ale odjedla som jej z granuliek, aby si nemyslela, že keď som ustatá, že si môže dovoľovať.
Dobrú noc Hafíci, zajtra ideme zase do robôtky.

8. březen 2009 00:00:00

Haaaaf všetkým!
Dlho sme tu neboli, ale vedzte, že ste nám chýbali. Mali sme sa celko dobre. Už vôbec nerobím granulky ham ham, ale mám svoju konzervu. Neviem, prečo sa to volá konzerva, keď je to mäsinko. Asi to bude nejaký odborný názov. Je to totiž také ham ham, ktoré môžem robiť ham ham iba ja. Tinuša samozrejme závidí, ale má viac menej smolu. Občas ju nechám nech ochutná, ale to iba keď extra poslúcha. Takže granulkám odzvonilo, občas zoberiem zopár Tinuši, aby som udržala morálku vo svorke.

25. leden 2009 00:00:00

Hafte Hafici.
Najprv sa chcem poďakovať všetkým čo na mňa mysleli, kým som tu nebola. Chýbali ste a Dadku som nútila začať opäť hafíkovať iba kvôli vám.
No..ja sa mám inač dobre. Teda v tomto bode sa mô názor s Dadkiným a Milankovým rozchádza. Oni si myslia, že som chorunkavec, pričom ja sa cítim skvelo. Robím ham ham kuracie mäsinko, pijem vodinku, ktorá zrazu chutí oveľa lepšie a dokonca som začala dostávať pravidelne šunčičku. Je síce pravda, že chutí trochu inak ako som zvyknutá, ale to neva. Veď aj tá vodinka je zrazu tmavá a sladká. Naši majú asi iba takú.
No a keby ste sa spýtali Dadky ako sa mám, tak vám povie, že zle. Že mám stále hnačku, ktorá sa občas zlepší a občas zase zhorší. Že mi musia dávať 2x denne lieky a musím mať diétu. (musím podotknúť, že lieky mi určite nedáva, to by som si predsa všimla)
Ja sa tiež teda snažím liečiť. Minule som sa rozhodla, že zmením stravu, keď už teda musím mať tú diétu a skúšala som si jedálniček obohatiť niečím bielym, makkým, Dadka to volá čajová sviečka. Ani som to nestihla poriadne ochutnať, keď pribehla Dadkina mama a zobrala mi to.
Inak je všetko fajn, občas idem s Milankom do robôtky, občas zostanem doma s Dadkou a Tinušou. Teraz vychovávam Tinušu a ako správna staršia sestra dávam pozor na to s čím sa hrá. Tinka mala minule narodky a dostala kopec hračičiek. Ani jednu som jej nedala, kým som ju dôkladne neskontrolovala a kým hračička neprestala pískať. Veď Tinuša sa pískania predsa bojí. Nevedela sa dočkať kým jej tie hračičky už konečne dám. Štekala po mne, kňučala, ale ja som sa nedala ukecať, a každú hračku som poriadne požula. Je to predsa pre jej dobro.
Výchova je zodpovedná úloha a nič sa nesmie zanedbať.
Zatiaľ dobrú noc Hafíci.

6. leden 2009 00:00:00

No...stále sa nemám dobre. Hnačky neodchádzajú a tak stále zostávam na diéte. A ani tá diéta nie je čo bývala, pretože Milanko prišiel na spôsob ako zlepiť mäsinko s ryžou tak, že sa už nedá odlepiť a tak to musím robiť ham ham všetko. Brrr! Okrem toho som dnes aj vracala, tak sa ešte začínam báť, že pôjdeme k veterinárovi. Ja osobne sa cítim dobre. Stále mám chuť žuť sa s Tinušou, nahánať Dadku, aby nezlenivela a taktiež hypnotizujem jediacich. No, len teraz to nemá žiaden úspech. Nikto ma nechce prikrmiť...

1. leden 2009 00:00:00

Tak vcera to bolo otrasne. Zaciatok dobry, vsetci ma cely den prikrmovali vselijakymi dobrotami a chodili so mnou von. Jedina chyba bola, ze nie stale. Obcas niekto vysiel ci vosiel sam a ja som mala co robit, aby som sa presmykla pomedzi nohy von, zakaz-nezakaz. Inokedy som velmi poslusna, takze milanko aj dadka sa mi velmi rehotali a kde-tu aj zurili. Milanko zvlast raz, ked hromovym hlasom zreval "maxinka str..." (to uz som mu prebiehala popod nohy) "...az to tu!" (to uz som nevinne strazila vonku).
Vecer sa to ale zhorsilo, zacala sa delostrelba. Kym ma drzali na rukach, nebala som sa. Ale ked ma pustili, zacala som vzdy kopirovat teren a kruzit okolo stoliciek. Aj som si na jeden koberec cvrkla, ale to takmer nikto nevidel, tak som to prezila s jednym zatahanim za kozuch a vycitavym "Maaxinkaaa!".
No ale to najhorsie prislo potom. Dostala som hnacku z diviny a schytal to koberec. Kedze ma lubia, ani mi nevynadali. Druhy raz tiez hnacka, ale s tou som uz vydrzala von. Tak mam kura s ryzou a caj. Vlastne uz zostala len ryza a caj - volajte ma Popoluska.
Tento roman piseme z mobilu v horach, takze hlasovanie zasa nic :( Vynahradime to ked sa vratime. Dakujeme za pozdravy, vsetko najlepsie do roka 2009. Maxinka, Dadk a Milanko.

29. prosinec 2008 00:00:00

Hafici, som v Stankovanoch na chalupe! Je tu super, najradšej by som bola stále vonku a oňuchávalal, čítala esemesky a zblíňala, ako hovorí Dadka. Je tu trochu snehu...to vám je vec...máličko si ho pamätám z minulých rokov. Lepí sa mi na chlpy na papuľke a potom sa mi naši smejú.
Strašne sa teším na zajtra. Inač, Dadka vraví, že je tu zlý internet, takže veľmi odpisovať nebudeme môcť, ae vraj to hneď napravíme ako prídeme domov.

27. prosinec 2008 00:00:00

Posledné dni sú dosť rovnaké, ale dosť dobré. Ráno dlhšie spinuškáme, potom mám také raňajčičky, že sa nevládzem ani hrať. Ale ja sa aj tak hrám a žujem so segrou, naháňame sa, chodíme spolu von...skrátka stále sme spolu. Neviem, čo sa stalo, ale Milanko prestal chodiť do robôtky. Neboli sme tam, ani nepamätám. Možno to tak už bude navždy, že sa budeme len hrať, spinuškať a robiť ham ham, všetci sa budeme ľúbiť a chodiť veľa von. Každopádne teraz som pes spokojnočích.

25. prosinec 2008 00:00:00

Dnes to pokračovalo! Kopec papania, nové hračičky, všetci sa so mnou maznali - skrátka deň, ako má byť. A spinuškám.

24. prosinec 2008 00:00:00

Dnešný deň bol nejaký zvláštny. Od rána sa všetci išli pretrhnúť, aby poctivému psovi skočili do cesty. Naháňali ma s vysávačom, brali spodo mňa vankúše, nosili ťažké veci práve tade, kde som sa zložila. Potom dokonca Milanko odišiel a vrátil sa až o tri hodiny. Keď som práve nečerpala sily, snažila som sa aspoň pomáhať.
No a potom sa to zvrtlo, všade bolo veľa vôní a jedla a zrazu som papinkala rybičku ham ham a ani neviem, ako sa to všetko zbehlo. V ďalšej chvíli sme už boli pod stromčekom a rozbaľovali balíčky a Dadka kričala na svoju mamu "ty jej to dávaš s tým igelitom?" a ja som zatiaľ rozbaľovala môj aj Tinuškin darček. Teda to bolo doma a potom sme išli domov a tam bola ďalšia rybička ham ham, aj Katuška tam bola, a ja som sa napráskala ako bernardín a už mi bolo jedno, že sa niečo rieši pod stromčekom, a ledva som sa požula s novou hračičkou, ktorú som dostala tu.
A to vraj ešte niečo budeme rozbaľovať zajtra ráno, pretože Katuška, ten čudný psík, ktorý dnes nerobil ŽIADNE ham ham rybičku, bola rovnako uťahaná ako ja a išla spinuškať. Svet síce nechápem, ale páči sa mi.
Ďakujem za všetky vianočné pozdravy, želania a básničky. Keď vyrastiem a naučím sa používať klávesnicu, určite odpíšem. Maxinka.

23. prosinec 2008 00:00:00

Dnes bol čudný deň. Celý sme ho s Dadkou strávili u jej babičky. Dadka bola v kuchyni a stále tam niečo robili. Dávala som na ňu pozor hlavne, pre to, aby mi náhodou neušla niekam preč. Poobede sa Dadka pustila do upratovania. To už som na nej videla, že by sa oveľa radšej so mnou hrala a tak som jej nosila hračičky, aby nemusela upratovať. Dlho sa nechala presviedčať, musela som do nej štuchať labkami a aj po nej štekať, ale nekoniec som ju zlomila a naháňali sme sa po byte.
Večer mi za to, ako skvelo som ju prebehla, uvarila mäsinko ham ham a teraz pôjdem spinuškať s plnou pupinou.

22. prosinec 2008 00:00:00

Dnes som bola s Milankom v robôtke. Veľa sme cestovali. Na obed som dostala trošku mäsinka ham ham, ale inak deň nestál za veľa. Keď som sa chcela kamarátiť s milými tetami u zákazníka, Milanko ma stále napomínal a veru som aj po zadku dostala. Ale nevzdala som to, celý deň som tvrdošijne dobiedzala a vždy keď ma vyhnal, preložil, odsunul, zatlačil na miesto, ja som sa vybrala preč, alebo som si aspoň fňufla či kňukla. Na večer ma zasa česal, ale teraz už mám ľúbivú domácu pohodu.
Hafíci už druhý deň blbnú, takže ďakujeme za všetky želania, darčeky, kostičky a odkazy, a ospravedlňujeme sa, ak nestihneme včas vrátiť hlas. Nerobíme to naschvál. Krásne vianoce! Maxinka.

21. prosinec 2008 00:00:00

Dnes bol výborný deň. Ráno sme celkom dlho spinuškali. Potom som urobila ham ham raňajčičky. Už dokonale poznám to slovo. No a potom sme šli na výlet. Boli sme vo Viedni na vianočných trhoch. Bolo tam fajn, aj keď som vačšinu času strávila v Milankovej bunde. Ale trošku som su zabežkala a oňuchala som kopec rakúskych esemesiek:) Vôbec to tam voňalo inak ako doma. Večer sme potom boli nakupovať. Musím Dadku vyťahať za kožu na krku za to, že sem ešte stále nedala fotky ako nakupujem. Mám to s ňou ťažké, hlavne keď sa vyhovára, že hafici.cz nefungujú...

19. prosinec 2008 00:00:00

No, tak dnes som si povedala, že už stačilo. Skoro týždeň som sa dusila "vôňou" šampónu. Tak som sa dnes rozhodla, že si prečistím žalúdok a vyvracala som sa. Konečne rozvoniavam ako poriadny pes.
Inač som bola s Milankom v robôtke a trochu som mu pomáhala. Večer sme od Dadkinej maminy dostali aj s Tinkou nové hračičky. Sú výborne a krásne pískali (Už, žiaľ, nepískajú...), že som sa rozhodla, že si privlastním aj Tinkinu hračičku. Takže Hafíci, mám dve nové krásne hračičky.
Dnešok bol vo viacerých ohľadoch skrátka super deň.

18. prosinec 2008 00:00:00

Dnes sme nestihli raňajky. Stalo sa to tak, že ráno sme celá rodina išli s Dadkou do Trnavy na skúšku. Pri pohľade von oknom sme zistili, že cez napadol sneh, a teda, že sa musíme ponáhľať, pretože určite budú v meste zápchy a na diaľnici havárie a znova zápchy,tak aby to Dadka stihla. Takže moje raňajky museli zostať v tej bielej veci, z ktorej ide zima. Trnavu som si veľmi neužila, pretože pršalo a bola vážne zima. Ledva som si tam stihla ciknúť, aby som nezamrzla. Robila som strašné drgli drgli a nevedela som sa zahriať. Už som sa bála, že mi oblečú svetrík, ale naštastie nie. Poobede sme šli s Milankom do robôtky a večer sme boli pozrieť u Milanka. Skontrolovala som si tam svoje hračičky. Všetky boli v poriadku, naštastie.

17. prosinec 2008 00:00:00

Ja som dnes na Dadke videla, že sa jej nechce učiť. Tak som ju zabávala a nechcela som jej dať hračičky, aby za mnou mohla behať. A veľa som sa pýtala von, aby mala výhovorku, prečo musí ísť s nami von. Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že si vyšmajchlím hlavu o koberec, aby mi musela urobiť nový copík, ale nakoniec som túto myšlienku zavrhla. Ešte stále mám v čerstvej pamäti to dlhé česanie a strihanie z nedele. Tak som ostala iba pri hračičkách a venčení. Nakoniec to bol celkom fajn deň. Len vonku pršalo a tým, že teraz veľa robím ham ham sa Dadka možno konečne dočká toho vlkodava;)

16. prosinec 2008 00:00:00

Milí Hafíci, budem sa s Vami musieť rozlúčiť. Milanko včera v noci pridal nové video kde som vo vani. Nielenže som sa musela kúpať, ale ešte sa musí o mojej potupe rozširovať obrazový materiál! No a keď to uvidíte, už sa so mnou nebude chcieť nikto kamarátiť. No nič...
Inač sa mám celkom fajn, dnes sme boli s Dadkou doma. Síce na chvíľu niekam odbehla a nechala nás u babičky, ale netrvalo to dlho. K babičke nerada chodím, pretože vždy mám strach, že Dadka odíde a nechá ma tam. Tak som tam preventívne nešťastná, že zase naši pôjdu niekam bezo mňa.

14. prosinec 2008 00:00:00

Dnes nám hafíci idú nejak pomaly. No neva. Deň bol pre mňa dnes strašne unavujúci. Kúpali ma! Česali ma! Dokonca robili aj video, aby zdokumentovali moju potupu! Ale aspoň ho zatiaľ nemali čas dať na web, takže moji kamaráti mi ešte chvíľu zostanú...No, ale čo sa dnes ešte nestalo. Ako som vravela, kúpali ma, potom ma týrali česaním a strihaním, do toho prišla z vonku Tinuška, dostali sme večeru, museli sme sa hrať...skrátka bolo toho veľa naraz, keď som si zrazu uvedomila, že som sa zabudla vypýtať von a že už nevydržím...Tak som si ešte rýchlo vybrala najvhodnejšie miesto (keď už musím, tak aspoň nech to nevyjde navnivoč) a vycikala som sa na koberec pred mojou najobľúbenejšou izbou. Jasné, že som dostala po zadku a musela som sa hanbiť. Milanko ma hneď zobral von, aby mi ukázal, kde sa ciká a kaká a ja som mu teda ukázala, že to viem a vykakala som sa, aby sa už toľko na mňa nehneval. No...ja viem, že už som veľký pes, ale tak.. stane sa. Vaša Maxinka.

13. prosinec 2008 00:00:00

Víkendová pohodička. Veľa som sa hrala, spinuškala a dávala pozor na Tinušu, aby mi nekradla moje hračky. V dome totiž musí byť poriadok. Boli sme pozrieť u Milanka a tam som oňuchávala toho zvláštneho psíka, Katušku. Stále nebehala, ani neštekala, ale šklbala ma za chlpy. Tak sa jej stále preventívne bojím.

12. prosinec 2008 00:00:00

Dnes som robila veľa ham ham. Ráno ma čakali raňajky, poobede kostinka a večer mäsinko. A neboli sme u žiadneho veterinára, ani ma nečesali a dokonca mi ani copík nerobili. No..síce...ráno do mňa Milanko vstrekol tú vodičku, ale to sa neráta. Inač som bola chvíľu s Milankom v robôtke a poobede som Dadku nútila oddychovať pri učení. Skúšala som na ňu všetky možné triky, aj ten, pri ktorom sa tvárim, že chcem ísť von. Ale Dadka ma celkom rýchlo prekukla. No..ani Dadka nie je tupoň.

11. prosinec 2008 00:00:00

Dadka a Milanko si myslia, že som tupoň. Dnes sme boli v Tescu a Dadka mi potajme kúpila hračičku. Ja som síce bola zalezená v chrumitaške, ale to nezamená, že nepočujem. Počula som ako ňou Dadka pískla a ako sa tešila, že na to neprídem, pretože táto hračička píska úplne inak ako bežné hračičky, ktoré mi kupujú. Ale nechala som ju v tom, nech si myslí čo chce. Ani v aute som nič nepovedala, tvárila som sa, že nič. Ale keď sme prišli domov a naši zložili tašky, šla som na istotu. O malú chvíľku som hračičku ťahala z tašky. Je úžasná. Je to taký zelený dinosaurus a znie ako klaksón. Neviem síce čo je klaksón, ale keď to vraví Dadka, tak to asi bude tak.

10. prosinec 2008 00:00:00

Ráno bolo perfektné. Mala som raňajky! Dadka mi naservírovala vajičko s granulami. Ešte som spinuškala, keď som začula "Maxinúúúús, ham hááám!" Chvíľu som si myslela, že sa mi to iba zdalo, ale potom som počula cválať do kuchyne Tinku, tak som pochopila, že to naozaj. One nás čakali plné misky. No...a potom sme zase šli k veterinárovi. Neviem čo som komu spravila. Zase mi pozerali pupinu, ale tentokrát to pri obhliadke neostalo. Dostala som aj injekciu. Dostala som potom svoju tradičné kostinkové bolestné, ale ešte som bola napapaná od raňajok. Inač bol deň na nič. Dadka sa učila a nedala sa skoro ničím vyrušiť. Ešteže si našla čas vyvenčiť nás. To by už bol vrchol, keby ani toto nespravila. Navečer prišiel Milanko a priniesol takú misku, do ktorej ma posadili a potom niečo naspodku študovali. Dadka hovorila, že musím byť veľký a tučný pes. To akože teraz nie som...?
Večera bola zase fajn. Bolo kuracie mäsinko s granulami, ale tie som vysypala von z tanierika a zjedla iba mäsinko. Som zvedavá, či budú raňajky aj zajtra. Vaša Maxinka

8. prosinec 2008 00:00:00

Dnes ráno aj večer mi nanútili hnusnú bielu vodičku zo striekačky! Ešte že mi ju dali zajesť mäsinkom. Ešte neviem, ako tento nečakaný zvrat vyriešim, lebo krútiť hlavou a prskať nepomáha.
Dnes som s Milankom bola na výlete v Banskej Bystrici. Stretla som zopár nových ľudí, ktorí sa so mnou hrali v kancelárii, kým Milanko celý deň pracoval. Okrem toho som spinuškala a celkovo som bola taká dobrá, že ani nie je čo napísať. Tak pá zajtra. Maxinka.

7. prosinec 2008 00:00:00

Dnes som bola u veterinára. Naši mi niečo našli na pupine, tak so mnou hneď utekali k lekárovi. Fňuf. Bolo tam hrozne. Stále som sa musela báť a tváriť sa, že tam nie som, aby si ma nevšimol nejaký pes, ktorý bol s nami v čakárni. Vôbec to nefungovalo. Každý z nich ma musel oňuchať. No a potom sme šli do ambulancie. Doktor sa mňa pozrel a povedal, že mám zapálenú mliečnu žľazu. Neviem, prečo sme tam šli, lebo mi aj tak nič nerobil. Ani injekciu mi nepichol. Ale aspoň som potom dostala mäsinko ham ham.

6. prosinec 2008 00:00:00

Dadka sa nejak chytila toho, že zo mňa narastie na daždi vlkodava. Tak sme behali po vonku, ale našťastie nepršalo. Nateraz ostávam shi tzu.
Inač pohodový deň. Mala som čo robiť, Milanko varil, tak sme mu pomáhali aj s Tinkou. Dadka sa začala učiť. Musela som dbať na to, aby to nepreháňala. Podvečer sme boli pozrieť u Milanka. Zistila som, že ten čudný malý psík, ktorý nevie chodiť a hovoria mu Katuška, má podobný vkus na pískavé hračky ako ja. Ale ona mi nepožičala svoju, tak ja jej nepožičiam moje!

5. prosinec 2008 00:00:00

Celý deň pršalo. Bŕŕŕ. Ale poriadny pes sa musí venčiť, takže som to cvíľu vydržala. Možno vyrastiem na vlkodava, keď budem chodiť po daždi častejšie. Ako kvetinky, alebo strom. Dadka vraví, že vlkodav môže byť. Inač každodenná rutina. Počasia bolo strašné, stále sa mi chcelo spať. Tak sa mi podarilo v reštaurácii prespať asistenciu pri obede. Spamätala som sa až keď už odnášali taniere. Taká smola! Po prespanom obede sme šli s Dadkou domov. Tam bola Tinuša, tak sme sa začali naháňať. Stále ma nevie dobehnúť, šteňa:) Na večer sa tu začalo niečo diať. Všade sa povaľovali také balíčky. Neviem, čo v nich bolo, ale nevoňalo to úplne zle. Dadka vravela niečo o nejakom Mikulášovi a pýtala sa ma či som bola poslušný a dobrý psík. No neviem, ako to súviselo, ale dostala som dedove fúzy. Juj, zase mi bude Tinuša závidieť:)

4. prosinec 2008 00:00:00

Nuda. Dnešok bol úplne klasický. Robôtka, granulky, Tinuša, spinuškanie...Dadka vraví, že ani nevidí na to čo píše, takže ju pustím bežkať, aby mohla ísť spinuškať. Zajtra napíšeme viac a aj poodpisujeme na správy mojich kolegovcov, hafíkov. Dobrú noc, havíci.

3. prosinec 2008 00:00:00

Dnes som mala problémy s chôdzou. Boli sme na vianočných trhoch a Dadka aj Milanko si kúpili niečo strašne voňavé ham ham. Okamžite som vycítila príležitosť pre hypnotizovanie, lenže oni sa nezastavili, ale šli ďalej. No a skúste kráčať, mať úplne vyvrátenú hlavu, aby sa na svoj objekt dovideli a pri tom sa ešte sústrediť na intenzívu hypnózu! Rovno vám poviem, nejde to skoro vôbec. Lenže ja som už skúsený psík a o hypnóze už čo-to viem, takže som si vyhypnotizovala nejaké to mäsinko. Milanko ma potom zobral do bundy aby mi nebola zima a kedže účinky hypnózy ešte pretrvávali, zase sa mi niečo ušlo. A teraz večer som Dadke asistovala pri večeri. Za svoj zodpovedný prístup som si zase vyslúžila poriadnu ochutnávku, takže granulky si dnes večer môže nechať Tinuša a ja idem spinuškať s plnou pupinou...

2. prosinec 2008 00:00:00

Dnešok som strávila s Dadkou a Tinušou. Chvíľu sme boli samé, ale Dadka nám dala kostinku ham ham, aby sme sa nenudili. Keď prišla domov boli sme sa vyvenčiť. S Tinkou sme sa naháňali, bolo to super! Večer Dadka zase odišla, ale za krátko prišiel Milanko a zobral ma do robôtky. No to si mohol odpustiť. Vôbec sa mi tam nikto nevenoval a ja som nemala čo robiť, pretože navečer sa už neoplatí začínať žiadnu robotu. Doma potom bola nuda. Urobila som ham ham granulky a teraz už mám kľudový režim.

1. prosinec 2008 00:00:00

Ráno sme sa doma zobudili a Milanko ma hodil autom domov. Tam som sa celý deň hrala a žuvkala s Mamou MG a trošku aj ségrou. Potom ma Milanko zobral k Dadke do reštaurácie, kde som si dala na večeru trošku kuracinky. Teraz to dotláčam granulkami ham ham. Maxinka.

30. listopad 2008 00:00:00

Dnes sa mi po dlhej dobe sníval zlý sen. Štekala som, až som zobudila Dadku a tá ma vyniesla z košíka do postieľky. Tam ma hladkali po pupinke, kým to neprešlo.
Väčšinu dňa som nakoniec prespala a potom som pomáhala nakupovať koberec (do predsiene k Milankovi, aby sa mi tam lepšie spinuškalo nad prívodom k radiátoru). Robila som zalez snáď vo všetkých obchodoch v Bratislave a verte, že to nebola žiadna psina. Chrumitašku zabudli doma, tak som robila zalez v dadkinej malililinkatej kabelke a neskôr v potravinách ma zamotali do kabáta. Bola som zdutá, že som nereagovala ani keď mi ťahali fúzy na papuľke. Ale potom Dadka kúpila pároček ham ham a kdesi cestou sme stihli kúpiť tchorofretku, moju novú hračičku. Nepíska, ale skvelo sa ťahá za štítok (a Tinuša závidí). Tak som sa rozhodla, že jej odpustím. A chrrrr.

29. listopad 2008 00:00:00

Ráno sme dlho spinuškali, dokonca ja som vstávala posledná. Ale stihla som sa zobudiť, aby som Dadke asistovala pri raňajkách. Som si istá, že bezo mňa by jej nechutilo. Poobede ma naši zobrali na také miesto, kde hádzali takými veľkými ťažkými loptami a na konci to občas zahrmotalo. Musím sa pochváliť: skoro vôbec som sa nebála!
Potom ma ešte za odmenu zobrali do mesta. Prechádzali sme sa medzi stánkami a mala som mäsinko ham ham. Ale len trošku. Keď mi bola zima, schovala som sa Milankovi pod kabát. Nakoniec sme sa vrátili domov a už spokojne spinuškám, aby som zajtra zasa vládala asistovať. Maxinka.

28. listopad 2008 00:00:00

Tak, všetko je v úplnom poriadku. Dnes som zase bola v práci a potom sme šli na obed, kde ma Milanko prikŕmil mäsinkom, ako sa patrí. Na obed sa k nám pridala Dadka, večer sme šli tradične do čajovne, kde sa ja tradične nudím a rozhodne sa tým netajím. Ale už sme konečne doma, zjedla som nejaké granulky a Milanko vytiahol z tej veľkej bielej skrine ďalšie mäsinko...No, dnešok sa dal vydržať.

27. listopad 2008 00:00:00

Veci sa obracajú k lepšiemu! Dnes som bola s Milankom v robôtke!! Už som úplne prestala dúfať, že ma tam niekedy znova zoberie. Ráno som ešte nič netušila. Dadka odišla skoro ráno, ale my s Milankom sme normálne vstali, Milanko si obliekol svoj svetrík (jeho Dadka neoblieka, on sa do toho navlečie aj sám...ja mam síce Dadku tiež rada, ale toto by som nerobila.) a išli sme sa venčiť. A potom ma Milanko nezaniesol domov, ako doteraz ale dal ma nastúpiť do auta! Bola som úplne šťasná, hneď som tam skočila. Nemusela som ísť domov! Po ceste sme sa ešte stretli s Dadkou a potom sme konečne šli pracovať. Mala som čo robiť - každého privítať, poriadne ich všetkých oňuchať, že čo má kto nové, ísť s Milankom na obchodné stretnutie...celý deň som sa nemala čas ani vycikať. Milanko ma síce presviedčal, ale mala som toľko roboty...veď to poznáte. Večer se stretli Dadku a tá ma zobrala na chvíľu domov, požuť sa s Tinušou. Teraz už som vo svojom košíku a idem spinuškať. Dobrú, Hafíci!

25. listopad 2008 00:00:00

Milanko a Dadka ma už asi nemajú radi...už druhý deň sa deje strašná vec. Nechávajú ma doma! Už nechodím s Milankom do robôtky! Milanko ma ráno iba vyvenčí (no veď by som mu ukázala, keby ma nevyvenčil...) a potom ma zavrie doma a ide preč. A to isté Dadka...Nechápem, čo sa stalo. Radšej by som od rána do večera robila ham ham granulky, ako zostávala doma. (Teraz totiž papám večer mäsinko, vraj nejaká diéta, či čo) Domov chodí prvá Dadka, ale vždy až keď už je tma. Som síce celý deň s Tinušou, ale to nie je také, ako keď som s Dadkou a Milankom. Neviem, ako to môže Milanko bez mňa v robôtke zvládať. Kto víta ľudí?! Kto tam šteká?! Kto spinušká na kolenách?! Kto ich zabáva?! Žeby mal Milanko v práci nového Haviho...?!

21. listopad 2008 00:00:00

Hafte! Včerajšok a dnešok boli celkom fajn dni. Včera po robôtke sme šli s Milankom do Senca na chatu. Bolo to fajn, už dlho sme tam neboli. Dadka s nami nešla, tú sme vyparádenú niekam odviezli. Išli sme po ňu až v noci, musela som sa kvôli tomu zobudiť, ale čo by som pre Dadku nespravila. Dnes sme teda ostali celý deň v Senci. Bolo to super, len sa mi nepáčilo, že pršalo. Vtedy nerada chodím von, nemám rada, keď mám morké a studené labky a k tomu ešte zhora padá studená voda. Dadka aj Milanko boli ráno nejakí ustarostení. Dostala som hnačku a nestihla som sa vypýtať von. Stalo sa mi to štyrikrát...Okamžite mi Dadka dala takú hnedú vodinku miesto tej normálnej a celý deň ma nechcela ničím prikŕmiť. No fajn, myslela som si, to mám asi za trest, alebo čo. Tak som sa celý deň peknila a hrala som sa s Dadkou, aby si to rozmyslela. Asi sa mi to podarilo, pretože na večeru som dostala kuracie mäsinko ham ham! Po granuliach ani stopy. No nie som ja skvelá?

19. listopad 2008 00:00:00

Hafte Hafici! Niekolko dni sme nepisali a nekostickovali, pretoze sme nemali naporudzi internet. Ale uz sme v civilizacii a pokracujeme. Inac sa mam fajn, myslim. Dadka sa mi dnes smiala a hovorila, ze som logisticky specialista. Sice neviem, co to ma akoze byt, ale mam dojem, ze komentovala moju snahu schovat na horsie casy piskotu. Dostala som totiz piskotu. Akoze, velmi ich nemusim, ale povazujem ich za jedinu potravinu, ktora je vhodna na uskladnenie. Neverili by ste ake narocne je najst vhodne miesto, kam sa da piskotka schovat. Ked sme boli na chalupe, skusala som to najprv u Dadkinho otca v posteli. Ale tam nebolo ziadne bezpecne miesto, takze som sa presunula na kreslo, kde som ju chcela skryt pod prikryvku. Lenze to sa prirnula Dadka a s Milankom a zacali ma hladkat a lubit ma. Nechapem, co ich to napadlo. Dost mi to vadilo, pretoze ma nielenze vyrusili v uskladnovani. ale aj videli, kde mam skrysu. Mam ich sice rada, ale zase az tak im neverim...Chvilu som len tak sedela s piskotou v papulke a rozmyslala, kam s nou. Nakoniec mi pomohla Dadka a schovali sme ju po potah na druhom kresle. Potom vsak sa okolo mna zhrkla cela rodina, tak som sa nakoniec rozhodla, ze najlepsie bude, ked tu piskotku urobim ham ham. Dnes som u Milanka v praci dostala znova piskotku. Nezjedla som ju. Ved kto by predsa jedol piskoty, ked nemusi. Dobre to u neho poznam, tak som okamzite vedela, kam ju skryjem. Potichu a nenapadne som sa odplizila do zadnej miestnosti, kde je najvacsi neporiadok. Nanestastie som vsak neunikla Milankovej pozornosti a ten zavolal Dadku a ta zavolala Tonyho...skratka, skrysa bola zase prezradena. No, co ine mi ostavalo, mili Hafici, ako len piskotku zase urobit ham ham...

15. listopad 2008 00:00:00

Ahoj, pár dní som nepísala. Jednak nemám dosť malé labky, takže mi to ide ťažko, navyše Dadka nemá doma Internet a na víkend sme šli na chalupu, kde máme len mizerné mobilné pripojenie.
Každopádne, dnes som bola na Likave, tam som veľa bežinkala a lietala. Bola tam zrúcanina hradu a okolo nej chodníček. Mne to šlo, ale Milanko s Dadkou len za mnou funeli, kričali na mňa že som horská koza a bolo to samé "maxinka naspäť" alebo "počkaj na nás". Aj tak bolo parádne. Aj mäsinko bolo ham ham. Idem kostičkovať, ešte si pobežkám a potom už len spinuškať. Maxinka

12. listopad 2008 00:00:00

Dnes som bola celý deň s Dadkou. Ráno sme boli chvíľu samé s Tinušou, ale ubehlo nám to rýchlo. Keď prišla Dadka, začala obedovať. Obe sme boli okamžite v pohotovosti. Máme s Tinkou rozpracovanú dokonalú stratégiu. Tinka sedí obďaleč a hádže na Dadku najkrajšie psie pohľady a ja do Dadky šťuchám labkou, aby som jej vysvetlila, že je nevyhnutné, aby nám dala ochutnať. Pritom sa samozrejme tiež tvárim ako najkrajší a najlepší psík. To skoro vždy zaberie:) Na večeru som potom ešte zjedla aj pár granúl, aby som Dadku odmenila za to, že sa s nami podelila o obed. No nie som ja dobrý psík?:)

11. listopad 2008 00:00:00

Dnes som urobila ham ham všetky granulky a ešte som aj Tinuši odjedla :). Dadka bola z toho taká nadšená, že mi potom dala kostinku na zuby. Rada robím Dadke radosť, čo vám budem hovoriť.

10. listopad 2008 00:00:00

Dnes som bola úplne super! Aspoň to tvrdí Milanko. Prechádzali sme sa po meste a mne išlo doľava-doprava ako nikdy predtým. Milanko mi len povedal, kam pôjdeme, a ja som tam zabočila. Inak klasika, ešte aj tie granulky na večeru. Maxinka.

9. listopad 2008 00:00:00

Tak dnes bolo fajn. Ráno ako včera - zobudila som si Milanka a Dadku mľaskaním, túlením, lízaním a lozením po hlavách. Véééľmi ich ľúbim. Oni mňa tiež, hoci ráno ma pritláčali ku posteli so slovami "maxinka, spinuškáme" a znelo to akosi výhražne. Po dôkladnom rannom pomaznaní sme sa flákali, bola som učesaná, naháňala som sa po byte...
No a potom ma dali do tekvice. Bolo tam chladno a špinavo, tak som len štítivo stála a snažila sa nehýbať. A keď ma po fotení dali do vane a schyľovalo sa ku kupi-kupi, na moment ma prepadla beznádej. Ale potom mi len opláchli labky a bolo dobre.
Inak ma dnes prepašovali v chrumitaške do nemocnice, robila som zalez. Teraz už asi hodinku robím stráž to tu a pomaly zaspávam. Maxinka.

8. listopad 2008 00:00:00

Dnes som začala deň o niekoľko hodín skôr, ako Dadka s Milankom. Prišla som sa pritúliť a ľúbila som ich za každú cenu. Milanko zo sna odfrkával, ako ho šteklili moje chlpy, Dadka ma najmenej dva krát priľahla, aby som nemohla odtláčať jej hlavu mojim zadkom. Nakoniec sa ale všetci pobudili a ešte aspoň hodinu sme sa maznali.
Inak sme boli u Milanka aj u Dadky. U Dadky som robila mäsinko ham ham, u Milanka karfiolik ham ham. Boli sme aj v meste na výstave kníh, ale väčšinu som prespala v taške. Bola som predsa len uťahaná z toho rána.
Ďakujem za všetky pozdravy, idem spinuškať, zajtra poodpisujem. Maxinka.

7. listopad 2008 00:00:00

Včera sme nepísali denník, pretože nám zrazu zdochol internet. Aj kostičkovanie ostalo nedokončené:( Ale inač bol včerajšok aj dnešok celkom príjemný deň. Dozvedela som sa, že môj kamarát Toník má premiéru svojej filmovej prvotiny. Keď si to budem môcť pozrieť, nahodím sviatočnú sponku, aby som mala pocit, že idem na naozajstnú premiéru.

V posledných dňoch veľa pracujem s Milankom v robôtke. Vždy, keď tam zájde Dadka, tak sa jej venujem a nosím jej hračky, aby nemusela stále len tak sedieť za stolom. Dnes sme po práci boli v čajovni a tam som prvý krát robila ham ham olivy. Čudne voňali, a ešte čudnejšie chutili, ale vôbec to nebolo zlé. Blbé bolo iba to, že chutili aj Dadke, takže sa mi z nich veľa neušlo. Po čajovni sme sa boli prebehnúť v parku a tam som ponaháňala Milanka. Dokonca som ho aj zahnala a vyštekala tak, že predo mnou utekal!

A teraz večer, už doma, sa mi podaril kardinálny úlovok! V nepozorovanej chvíli som ukradla Dadke gumičku do vlasov! Ona sa na to vždy jeduje a chce mi ju zobrať, (pretože obvykle sa po mojom požuvkaní gumičky už nedajú použiť) tak som dnes z toho mala obrovskú radosť a nedala som sa jej chytiť. To má za tie olivy!

Maxinka.

5. listopad 2008 00:00:00

Bola som v robôtke, Dadka ma vzala na prechádzku, potom ma zabudla v kancelárii, ale našťastie si na mňa spomenula a vrátila sa. Našťastie mi to vynahradila zemiačikom ham ham. Teraz sme doma, na večeru boli iba granulky ham ham, na ktoré som sa zvysoka... a uložila som sa s myšlienkou - Maxinka spinuškáme. No ale to bola blbosť... Zobudili ma a nahrali mi dve videá. Keďže som bola rozospinkaná, išlo to trochu mimo mňa. Takže ešte raz: Maxinka spinuškáme!

4. listopad 2008 00:00:00

Ahoj, dnes mám na webe nové fotky :).
Ráno som šla do práce s Milankom. To som ani nemusela - hneď pri vystupovaní z auta ma nakopol. Ja som na to už zabudla, ale on má výčitky doteraz. Okolo obeda sme sa krátko zastavili u Dadky, zasa šli na chvíľu do roboty a potom prišla najlepšia časť dňa - večera. Dala som si granulky, tentoraz voňali salámkou a boli v nich aj naozajstné malé salámové kúsky. Nadlábla som sa, dali mi na web zopár tých fotiek a už spím. Haf!

3. listopad 2008 00:00:00

Dnes som mala taký pekný obyčajný deň. Veľa sme cestovali autom, trošku som pracovala u Milanka, trošku som pomáhala u Dadky. Na večer som so sestričkou Tinuškou išla na nákupy. Ja som chodila "pri nohe" a "medzi nami", Tinuška len tak, ako to ona vie, meter doľava, doprava a na všetky strany, ale snažila som sa ju to naučiť a takmer sa mi to aj podarilo. Teraz sa plánujem skrútiť do klbka - a spinuškáme.

2. listopad 2008 00:00:00

Dnes sme boli na psej výstave v Nitre. Videli sme tááááááákto veľa psíkov! Hrozné. A ešte som musela chodiť po vlastných a "medzi nami". Nevadí. Dadka stále opakuje, že mi kúpi vlkodava. Už viem, čo to je. No s pánom bohom. Na dôvažok ma po návrate okúpali. Ja to balím, idem spať. Toto nemá cenu.

1. listopad 2008 00:00:00

Dnes sa mi stala veľká krivda! Cez deň som si veľa nezabežkala, chodili sme dnes po obchodoch a po cintorínoch a potom zasa po obchodoch, a tak som väčšinu dňa robila zalez vo svojej chrumitaške. Ale to je v pohode, vynahradím si to zajtra. Ale na večer sme prišli k Milankovi a tie plastové okná, ktoré Dadka spomínala, nám úplne rozhádzali celý byt, všetko ocikali novým neznámym pachom a nič nebolo na svojom mieste. Iba šuflíček vo vstavanej skrini, jediná radosť a istota psíka v núdzi. Ešte aj hračičky boli zabalené, videla som ich, ale nevoňali a nedali sa chytiť do papuľky. Tak som teda chodila celá nešťastná po byte, robila kňuki, počúvala "maxinka je dobrý psík" a "fuj robiť kňuki", nechala som si hladkať pupinku a predkladať dobré ham ham z chladničky. Tak som si to ako-tak vynahradila a nakoniec sa aj košík a posteľ vrátili na svoje miesto, tak dúfam, že to vydrží. Dobrú noc :)

31. říjen 2008 00:00:00

Včera a dnes mi dávali len granulky :( Tak ich robím ham ham, vraj aby som bola veľký a tučný pes. Z toho ale veľký a tučný pes nebudem.
Aj tak si ich ľúbim... veď majú len mňa. Robím veľkého túlivčeka a udržiavam si ich v kondícii. Dnes som konečne prebehla Dadku s gumovým prasaťom. Strašne ho chcela, ale kým si ho zaslúžila, musela tri krát obehnúť byt. S Milankom som zasa hrala naháňačku v robote. Nemá na to, ale snaží sa.
Zasa mi niekto rozhádzal košík, takže ho ešte trošku prehrabem a idem spinuškať.

29. říjen 2008 00:00:00

Tak už sme doma. Dnes ráno bolo vážne na nič počasie tak som nevystrčila z postele ani labu. Ostali sme doma s Dadkou, Milanko to dnes musel v práci zvládnuť sám. Veď aj mám nárok na dovolenku, nie? Dadka okolo mňa behala a sťahovala veci z poličiek do skrine. Vravela niečo o plastových oknách, ale nakoľko neviem, čo to je, tak som sa nevzrušovala. Mierne som sa začala čudovať, keď začala baliť periny okolo mňa a nakoniec aj podomnou. Ja som sa presunula do košíka, ale ani ten nezostal na svojom mieste..Dadka ho presunula, aby mohla zrolovať koberec, pričom ignorovala moje nespokojné pohľady. Dúfam, že tie plastové okná ocenia moju obeť! Potom pre nás prišiel Milanko a šli sme na obed. Dadka znova ignorovala moje pohľady, takže sa mi nič neušlo. Potom ma zobrala na prechádzku do mesta. Strašne sa mi to páčilo, behala som, skákala som ako koník a všetko som oňuchávala. Dadke sa to nejak nepáčilo, vraj som bola neposlušnica. Za to som musela sedieť na mieste, kým sa rozprávala s kamarátkou. Tak som aspoň kňučala, aby vedela, čo si o tom myslím. Teraz sme už doma, mám v sebe zopár granuliek a idem pomaly spinuškať. Dobrú noc, Hafíci:)

26. říjen 2008 00:00:00

Dnes mi zasa šlo o život. Vyletela po mne bojová kung-fu sliepka! Prechádzala som sa okolo auta a zrazu, z ničoho nič, si pozeráme so sliepkou zoči-voči do očí. Obe sme sa prekvapili, ale ja som aspoň neďobla! Tak som teda kvíkla a začala obiehať auto a ona, posmelená mojim útekom, za mnou. Kvíkla som znova, už si nepamätám či od ďobnutia alebo od strachu, a potom ma našťastie zachránila Dadka.
Inak sme dnes videli Šútovský vodopád. Pekná prechádzka, ale dlhá. Cestu tam som ako-tak prežila, aj keď miestami ma niesli v ruksaku, ale kým sme sa vrátili, bola som úplne odrovnaná.
Stále mi vŕta hlavou... Existuje vôbec nejaké zvieratko, ktoré by ma nechcelo zabiť?

25. říjen 2008 00:00:00

Mala som úúžasný deň. Začal sa ranným pomaznaním, pokračoval raňajkami (vyhypnotizovala som si šunčičku), krátkou prechádzkou po trávičke a potom sme šli na poldňový výlet do akejsi dedinky v horách. Bolo tam toľko nových vôní...
Prešli sme asi tri kilometre a bola som úplne hotová. Zo zaujímavých zjavení môžem spomenúť veľké čudá, ktoré Milanko volal "kravička". Pekná blbosť, s kravičkou nemali spoločné vôbec nič. Boli veľké, živé, nepískali a boli hnedé miesto čierno-bielych. Potom tam boli ovečky - jedna na mňa zazerala, tak som sa jej bála, ale nakoniec sa vyplašila a ušla.
Dadka tiež tvrdí, že som sa znova narodila, a že sme mali šťastie na sprostého psa, ale ja mám pocit, že to bola pohoda ako vždy. Zbehlo sa to takto: vykračujem si tak do kopca popri chalúpke, a zrazu sa na mňa rúti štekajúca obluda. Milanko ma však zdvihol a schoval pod vetrovku tak rýchlo, že som tomu psovi doslova zmizla spred očí. Pes mykol plecom "asi sa mi to len zdalo" a pomaly odkráčal.
Potom som asi pol hodinky robila zalez, kým Dadka s Milankom nakúpili v Tesku tresku. Bola aljašská, najskôr mrazená, potom pečená, a potom zjedená. Zbodla som s ňou aj za pol tanierika granuliek, pretože mi to pomiešali. O tom si s nimi ešte pohovorím.
Majte sa, mám tu tak mizerný internet že neviem ani kostičkovať, tak sa asi uložím do skrine a trochu si pospím. Poriadny pes sa musí obracať, aby sa stihol vyspať a nič mu neuniklo.

24. říjen 2008 00:00:00

Dnes som sa rozhodla neposlúchať. Milanko vravel, že som sa správala ako mozgu zbavená, príkazy aj prosby som ignorovala, koľko to šlo. A najlepšie je, že som mu neprezradila, za čo to má. Tak si len môže domýšľať, či za to, že sa mi málo venoval, alebo som chorá, alebo čo. Hihi, jasne že nie som. Dadku zasa podpichujem stále hnedými fúzmi na papuľke. Tiež jej nepoviem, ako to robím. :)
Deň sa však skončil nádherne - odcestovali sme na chalupu. Tu to poznám: drevo vonia, všade naokolo sú hračičky a prišli sme sem, aby sme sa veľa prechádzali, hrali a robili ham ham. A cestovala som sem v košíku! Dadka mi prihodí fotku do albumu. Idem sa na zajtra vyspinkať. Brú.

23. říjen 2008 00:00:00

Cez deň som bola u Milanka v robote, večer prišla Dadka a tak sme teraz doma. Ani to jedlo nedali, dnes sú granule. Celý deň som prespala a konečne zasa zaspávam. Uvidíme, čo bude zajtra. Maxinka.

22. říjen 2008 00:00:00

Milanko sa dnes bál, že som ohluchla. Ráno som spinuškala v košíku, keď prišiel z kuchyne a hovoril niečo o páročku. Pároček je moja obľúbená hračička, ale neviem, prečo by som sa pre ňu vzrušovala, hlavne keď spím. Na to však Dadka povedala niečo ako pároček a ham ham, a to som bola okamžite hore... To dá rozum, že keď je Milanko v kuchyni a Dadka hovorí o ham ham, potrebujú moju degustátorskú výpomoc. A mala som pravdu. Mala som degustovať taký valček z mäsinka. Stále síce neviem ako s tým súvisel ten pároček, ale bolo to vážne dobré. Spapala som toho toľko, že teraz večer som mohla s prehľadom odignorovať granulky.
Inač deň nestál za veľa. Dadka bola s nami zase v robôtke, tak sme sa ponháňali a ja som sa tvárila, že jej nechcem dať hračičku. Táto hra ju mimoriadne baví, hlavne keď sa o hračku naťahujeme, alebo keď ju priľahnem a nevie ju poriadne chytiť. Vtedy hrám stokilového psa.
Teraz som v košíku a pomaly zaspávam. Labka sa má dobre, ďakujem všetkým, ktorí na mňa mysleli. A mojim spolutrpiteľom hafkom odkazujem, nech sa tiež rýchlo vyliečia. Dobrú noc :)

21. říjen 2008 00:00:00

Keďže včera bolo vítanie taká drina, dnes nám bola v práci pomáhať aj Dadka. Na labke mám stále chrastu, ale nevadí mi, naháňam sa veselo. Čítala som, že kamarát ♥Max♥ si tiež spravil zranenie, tak želám rovnako pohodovú liečbu, ako mám ja. Posielam kostičky a brú, spím. Maxinka.

20. říjen 2008 00:00:00

Dnes sme s Milankom pracovali. Obaja sme mali čo robiť. Ja som sa snažila po víkende dôkladne privítať každého člena pracovného tímu. Je to dosť ťažká práca, treba stále byť v strehu a šťekať, keď niekto prichádza, potom sa mu treba pozorne pliesť pod nohy, aby si ma dotyčný nemohol nevšimnúť a popri tom všetkom musím vrtieť celým psíkom (vrtieť iba chvostom v dnešnej pohnutej dobe už nestačí), aby človek pochopil, že sa teším, neodolal a pohladkal ma. No a toto som musela zopakovať aspoň päť krát (prípady, kedy som vítala neznámych ľudí na ulici nerátam) Po toľkom vítaní som si musela oddýchnuť, tak som sa zložila na Milankovu stoličku a spinkala. Vítanie prípadných ďaľších, menej dôležitých, prišelcov som na chvíľu prenechala Milankovi. Poobede prišla Dadka a zobrala ma domov. Chvíľu som sa naťahovala s Tinušou o pískajúce kura, ale stále do mňa drgala a brala mi hračku, že ma to s ňou dlho nebavilo. Na večeru boli iba granule, čo ma nepotešilo, ale prišiel Dadkin tato a prikŕmil ma párkami, takže nepôjdem spinuškať hladná. Brú noc, Havíci...

19. říjen 2008 00:00:00

Zobudila som sa medzi Milankom a Dadkou, úplne prikrytá paplónom. Keď sa všetci pobudili, zdriemla som si ešte v košíku a už bolo treba vstávať. Prešli sme sa okolo domu a bolo zle. Kúpali sme sa! Brrrr. Milanko hovorí, že už zasa nie som trikolóra, ale klame - na papuľke som stále do hneda.
Našťastie sme sa potom fénovali a naháňali (oboje mám rada) a vzápätí obed a ja som si vyhypnotizovala polievočku s cestovinami, hráškom a kukuričkou.
Po obede sme šli čítať zahraničné SMSky do Győru v Maďarsku. Krátka prechádzka ma tak unavila, že som zaspala na prednom sedadle.
O hodinku a pol som sa zobudila na cvaknutie zámku a šli sme domov. Aby bol večer ešte krajší, zastavili sme sa na večeru v reštaurácii. Bola som tajná a robila som "zalez" v chrumitaške, a dostala som trochu kuriatka. Doma som sa potešila s našimi a išli sme domov, kde som sa potešila s našimi. Teraz som v klbku na posteli a chystám sa spinuškať. Dnešok bol pekný.

18. říjen 2008 00:00:00

Patálie s labkou pokračovali aj včera. Hneď ráno so mnou Milanko utekal k veterinárovi. Tam sa to celé opakovalo: obzeranie labky, vážne tváre, dezinfekcia, kvíkanie, znova dezinfekcia, natieranie mastičkou, kvíkanie a chvalabohu koniec. Milanko mi ako bolestné kúpil kostinku, ale keby naozaj vedel, ako som trpela, kúpil by mi dve. Potom sme boli v robôtke a odtiaľ sme šli na obed. Deň konečne začal naberať správne obrátky, a práve som začínala hypnotizovať, keď ma Milanko schmatol a odniesol spred jeho plného taniera šli sme niekam cestovať autom. Vysvitlo, že sme šli za Dadkou. Sadli sme s k nej do druhého auta a dlho sme čakali. Dadka striedavo sedela v aute a vybiehala von. Ja som si miestami zdriemla, ale budili ma hlasy. Miestami Dadkin, miestami som počula hlasy cudzích ľudí. Milanko viac menej sedel so mnou vnútri, ale priebežne niečo riešil s Dadkou. Čo som úplne nepochopila bolo, prečo sme stáli keď sa všetky ostatné autá naokolo pohybovali a kto boli tí ľudia, čo behali okolo auta a zdali sa mi všetci rovnakí. Upokojilo ma iba to, že pred nami stálo ešte jedno auto, okolo ktorého tiež behali tí istí rovnakí ľudia. Keby to tak nebolo myslela by som si, že Dadke šibe. Naveľa, naveľa sme odtiaľ odišli. Milanko zmizol, ostala som iba s Dadkou. Keď sme vystúpili, podľa pachu som hneď vedela, kde sme. Hneď sa mi deň zdal krajší a na to čakanie som takmer zabudla. Boli sme zase tam, kde sa ma Milanko chystal prikŕmiť svojím obedom. Milanko nás už čakal, tak som vedela, že nakoniec to dopadlo dobre. Lenže, keď sme dorazili k stolu, tanier bol preč a všetci ostatní sa poberali na odchod. Toľkému nešťastiu sa ani veriť nedá. Dadka to na mne asi videla a ponúkla mi kostinku na zuby. Ale bola som taká sklamaná, že som na ňu ani nemala chuť. Zase sme išli do robôtky, ale iba na chvíľu. Cestou späť som sa nechala ukecať a jednu kostinku som urobila ham ham. Večer sme zase boli nakupovať a ušla sa mi šunčička. Takže nakoniec to nebol úplne zabitý deň, aj keď to čistenie labky večer v posteli si odpustiť mohli.

16. říjen 2008 00:00:00

Hneď na začitku vám musím porozprávať, akú krivdu som zažila! Večer sa Milanko rozhodol, že ma ide česať. Jeden by si myslel, že je iba málo vecí, ktoré sú horšie ako česanie a v podstate to tak je. Lenže ako ma rozčesával našiel mi na zadnej labke ranu. Maskovala som ju chlpami a myslela som si, že sa zahojí a nikto si nevšimne. No, smola. Milanka upútala guča zlepených chlpov a začal sa v nej rýpať. A už to bolo! Objavil tam stredne škaredú nezahojenú odreninu. Tak mi to okolo nej obstrihal a potom Dadka priniesla nejakú žltú vodičku, ktorá strašne štípala, keď mi ňou potierali ranu. Kvíkala som a kňučala, strašne ma to bolelo. Aby toho nebolo dosť, pribehol aj Dadkin tato a doniesol nejakú masť. Naplnili sa moje najhoršie obavy - aj tá mi skončila na labke. Nakoniec mi to ešte obviazali. Je to podobný pocit ako keď mám na labkách topánky, len to nejde tak ľahko striasť. Som z toho totálne unavená, musím ísť akútne spinuškať. Jediné, čo ma na tom teší je, že som im neprezradila ako sa mi to stalo. Tak im treba!

15. říjen 2008 00:00:00

Dnešok celkom ušiel. Začal síce mizerne, ale nakoniec sa to dalo. Ráno sa stalo niečo neslýchnané - Dadka ma nechala doma! Peknila som sa, smutne som sa tvárila, smutné oči som na ňu hádzala, nič nepomohlo. Zabuchla mi dvere rovno pred ňufákom. Že stráž to tu, pche! Nech stráži ona! Našťastie, som nebola doma sama dlho, keď prišiel pre mňa Milanko. Aspoň ten vie, čo sa patrí a zobral ma do robôtky. Nechápem čo sa tej Dadke porobilo...Dadku sme stretli až na obed. Aspoň toľko slušnosti mala, že ma prikŕmila svojím obedom. Poobede sme veľa cestovali v aute, trochu som sa aj povenčila a potom sme šli domov k Dadke. Tam som mala perné chvíľky, pretože som sa musela báť keď Dadkin tato kašľal. Nieže by sa od toho kašľania niekedy niečo stalo, ale jeden nikdy nevie...

14. říjen 2008 00:00:00

Za posledné dni bolo celkom fajn. V sobotu som si dobre pospinuškala schovaná v taške, keď Dadka a Milanko nakupovali v potravinách. Po nákupe som im pomáhala variť. Piekli nejakú novú rybu a tak bolo potrebné hlavne degustovať.V nedeľu ma Milanko a Dadka zobrali prečítať si esemesky v Rakúsku. Trochu sme sa tam poprechádzali popri lese a ja som veru mala čo robiť, aby som oňuchala aspoň ten základ. S nemčinou som, chvalabohu, problémy nemala. V pondelok sme s Milankom šli do práce. S ním a s Janom som sa učila programovať. Večer doma som sa požula s Tinušou a šli sme k Milankovi. Večera za veľa nestála, v miske som našla iba granule.

9. říjen 2008 00:00:00

Dobrý večer, teraz som už krásne unavený hafík a viac-menej spinuškám na klávesnici medzi vankúšmi, ale dnes som mala skvelý deň.
Ráno sme išli, ako takmer každý deň, do roboty. Milanko ktovie prečo začal vŕtať a píliť a sekať, ale ja som sa prekonala a hádam po prvý raz v živote som sa vôbec, ale vôbec nebála. V polovici práce som sa išla trošku pomaznať.
Potom som s ním išla na obchodné raňajky. Asi sa vydarilo, lebo hoci som nič nedostala, vyzerali celkom veselí. Aj u zákazníka som bola, pomáhala som koľko to len šlo. Matne si spomínam, že Milanko spustil policajný poplach nejakou "horúcou lištou", ktorej sa tam neopatrne dotkol.
Podvečer sme sa stretli s Dadkou a išli sme na večeru. Ako na potvoru som zasa nič nedostala. Ale peknenie sa mi oplatilo. Večer sme už išli spať k Dadke, stretla som svoju sestričku Tinušku, dostala som tam kopec ham hamu a potom som sa hrala s pískavým prasaťom, ako ešte nikdy. Takú dlhú naháňačku a skrývačku nepamätám. Našla som ho aj keď mi ho dali pod misku a tú pod periny, doskočila som aj keď ho držali nad hlavou, vytrhla som ho aj keď ho držali zo všetkých síl. Vrčala som pomedzi zuby a krútila chvostíkom, až som sa vysilila a potom som už len funela, ale nepustila som ani tak. Keď som sa na veľké naliehanie išla napiť, museli stáť dva metre odo mňa. Inak ani glg.
Nuž, ako som začínala, som uťahaná ako kôň. Odošle to za mňa dúfam niekto iný, ja už definitívne zaspávam, v klbku na vankúšiku a chrbtom opretá o Dadku, tak aby mi Milanko mohol priľahnúť labky.

8. říjen 2008 00:00:00

Zobudili sme sa u Milanka a utekali sme do práce. Deň bol pokojný, na obed som mala [slaninku ham ham] a [papričku ham ham]. Mám pocit, že na [ham ham] som počúvala ešte skôr ako na vlastné meno. Večer to chvíľu vyzeralo na núdzové zásoby, [granulky], ale potom sa umúdrili a dali mi [mäsinko ham ham]. Akurát som musela [stráž to tu], kým som jedla. Teraz je [pupina plná, napapaná] a [ideme spinuškať]. Dobrú noc! :)

8. říjen 2008 00:00:00

Včera bol taký pokojnejší deň. Šla som s Milankom do robôtky, ako on hovorí a tam som prespala na kolenách celé doobedie. Chvíľu som spala na kolenách Milankovi, chvíľu Tonymu, chvíľu Janovi...a zrazu sme šli na obed. Tam sa z ničoho nič objavila Dadka. Krátko som ju privítala a rýchlo som pokračovala v hypnotizovaní Milanka, v ktorom nebezpečne rýchlo mizol obed. Ja som však neodišla naprázdno, dostala som na domov mäsinko. Niesla ho Dadka a ja som dávala pozor, keby jej náhodou spadlo na zem, aby som bola pripravená. Poobede doma sa zvítala s Tinušou (mojou mladšou sestrou) boli sme sa spolu venčiť. Stretla som blonďavého krásavca menom Max, ale radšej som ho z diaľky obišla - teraz na vzťah nemám náladu. Večer sme šli k Milankovi a ja som sa pustila do toho mäska. Musela som ho vyhrabať spod kopy granúl...nechápem na čo ich tam Dadka dávala, ale stálo to za to. Potom som zaliezla do môjho šuflíka v skrini a šla som spinuškať.

5. říjen 2008 00:00:00

Dnes by som rada otvorila tému finančnej krízy, ktorá otriasa bankovým trhom. Na jednej strane sa Dadka s Milankom tvária, že ma majú radi a všetko, ale občas ma aj niekoľko dní nenakŕmia. Asi fakt trieme biedu. Tí moji si jedlo zadovážia vždy a ja, nech sa pekním ako sa pekním, často nedostanem nič. Napríklad dnes som bola už taká hladná, že som dorazila železnú zásobu granúl (tie sa chvalabohu v miske objavia vždy). Na jedlo to však nemá.

Inak celkom obyčajný deň. Spali sme u Milanka, takže som vyskúšala košík aj skriňu. Potom som vyskočila na posteľ a keďže ma náhodou nikto nepriľahol, spala som v pohode až do rána. Po zmienených núdzových zásobách (ktorými som včera večer opovrhla) sme šli na nákup - ja, ako vždy, schovaná v kabelke. Potraviny vždy prespím, ale neskoršia prechádzka mestom stála za to. Večer sme sa presťahovali k Dadke. Tinuša nikde, ŤM nikde, tak som potrápila plastové kura.

Ale jedným je dnešok fakt zaujímavý. Dadka a Milanko za mňa objavili hafíci.cz a tak mám konečne vlastnú stránku!

19. srpen 2007 00:00:00

Asi som ich presvedčila, lebo ma výnimočne nechali spať, dokedy sa mi chcelo. Potom som sa s nimi hrala a po obede sme boli pozrieť aj babku.

18. srpen 2007 00:00:00

Až večer som sa dostala k denníčku, lebo celý deň som sa venovala svojim prázdninárom. Zobrala som ich na záhradu a celý čas som sa s nimi hrala pod stromom. Len Ségra si to nevážila a väčšinu dňa prespala. Mali tam akési operené, kotkodákajúce potvory, ale boli za plotom, ani som si ich nemohla požuvkať. Ukázala by som im ako tomu prasaťu.

Ségra ma večer potrápila česaním, ešteže mi potom dala bolestné vo forme kostinky. Konečne som mala trochu oddych, keď ma Rastík zobral k sebe do postieľky. Odpustila som aj Ségre jej česanie a oboch som do rána strážila a rozmaznávala olizovaním.

17. srpen 2007 00:00:00

Ten Rasťo je ale sklerotik, zase som mu musela ísť ukázať, ako vyzerajú Dlhé Diely. Ešteže trafil domov. Tam ma čakal tvrdý boj s umelým prasaťom, ale som ho vyhrala, už potvora dokvičalo!

Celý deň bola nuda, večer prišla Ségra a konečne som sa mohla vyblbnúť. Teraz ma vzali von obaja. Za odmenu som dovolila trochu sa im pohrať, ale mala som to pod dozorom.

16. srpen 2007 00:00:00

Tým dvom nevďačníkom, čo ich už viac ako 2 roky chovám a dozerám, aby sa nestratili, čosi sadlo na nos a ušli z domu. Ešteže mi neodniesli to prasa. Našťastie prišiel akýsi Rastík a mohla som mu poukazovať prostredie, v ktorom žijem.

Noc bola celkom v pohode, až dovtedy, kým som sa nerozhodla, že Mamu MG musím odmeniť najväčšou láskou za poslušné spanie a ona nevďačnica vyletela ako zmyslov zbavená a ja som mala čo robiť, aby som nezletela z postele.